Bratislava – Veterná energia na Slovensku čelí kurióznej schizofrénii. Kým celoplošné prieskumy verejnej mienky dlhodobo vykazujú silnú podporu obnoviteľným zdrojom, v lokalitách, kde majú vyrásť konkrétne veterné parky, sa situácia dramaticky mení. Práve tam vznikajú petície a organizované odporové skupiny, ktoré šíria obavy často nezaložené na faktoch.
Mýty versus realita
Medzi najčastejšie argumenty odporcov patrí hluk, údajné ohrozenie zdravia či negatívny vplyv na krajinný ráz. Odborníci však upozorňujú, že moderné turbíny sú výrazne tichšie ako staršie modely a ich prevádzka podlieha prísnym normám. Rovnako neexistujú vedecké dôkazy o škodlivosti infrazvuku, ktorý je často démonizovaný.
Paradoxom je, že práve obce, ktoré by mohli profitovať z príjmov za prenájom pozemkov či z miestnych daní, bývajú najhlasnejšími kritikmi. Časť obyvateľov podľahla dezinformačným kampaňám, ktoré spájajú veterné elektrárne s údajnými sprisahaniami alebo katastrofickými scenármi.
Nedostatok komunikácie ako živná pôda
Analytici vidia koreň problému najmä v slabej komunikácii zo strany investorov a štátu. Keď sa projekty predstavujú obyvateľom až v pokročilom štádiu, priestor pre polopravdy a strašenie sa výrazne zväčšuje. Transparentný dialóg a zapojenie komunít do rozhodovania by mohli napätie výrazne znížiť.
Napriek kontroverziám zostáva veterná energia kľúčovým prvkom slovenskej klimatickej stratégie. Bez výstavby nových kapacít nebude možné dosiahnuť vytýčené ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov. Otázkou zostáva, či sa podarí preklenúť priepasť medzi celoštátnou podporou a lokálnym odporom skôr, než Slovensko príde o dôležité investície.
