Podľa nového medzinárodného výskumu, na ktorom sa podieľali aj vedci zo Slovenskej akadémie vied, majú ľudia výrazne skreslenú predstavu o tom, koľko ich spoluobčanov dôveruje konšpiračným teóriám. Odhadujú totiž, že im verí podstatne väčšia časť populácie, než aká je realita.
Výskumníci zisťovali, aké percento ľudí podľa respondentov podlieha rôznym konšpiračným naratívom. Odhady verejnosti sa pritom pohybovali vysoko nad skutočnými číslami, ktoré vyplynuli z priamych meraní.
Reálne čísla menia názor
Kľúčovým zistením je, že keď účastníkom výskumu ukázali skutočné údaje o rozšírenosti konšpiračných presvedčení, ich vlastná dôvera v tieto teórie citeľne klesla. Konfrontácia s presnými štatistikami teda pôsobí ako korekcia nadhodnotených predstáv.
Tento efekt naznačuje, že časť ľudí sa prikláňa ku konšpiráciám aj preto, lebo nadobúdajú dojem, že sú všeobecne rozšírené a teda „normálne“. Ak sa tento dojem upraví smerom k realite, ochota veriť im sa zmenšuje.
Zistenia podčiarkujú význam presnej komunikácie dát. Skreslené vnímanie toho, čomu veria ostatní, môže samo o sebe posilňovať konšpiračné prostredie — a naopak, vecné čísla ho môžu oslabiť.
